Dnes sa zvuky skoro výlučne nahrávajú alebo komponujú, spracúvajú, uchovávajú a prehrávajú pomocou počítačov, ktoré sú vybavené zvukovou kartou. Zvuk má analógovú (spojitú) povahu a šíri sa v tvare vĺn.
Podľa zmeny tlaku vytvára mikrofón elektrický signál. Ten sa v počítači zmení na digitálny – v pravidelných intervaloch obvody zvukovej karty odmerajú výšku vlny (napr. v mierke od 0 do 256). Tak sa elektrický signál digitalizuje na postupnosť celých čísel. Tomuto postupu sa hovorí analógovo digitálny prevod. Namerané údaje – zvukové vzorky, zapíše program na prácu so zvukom do súboru typu WAV (Waveform Audio). Proces digitalizácie sa nazýva samplovanie.
Pri prehrávaní zvukov z počítača sa používa opačný proces – prevod digitálnej informácie na analógovú (digitálne analógový prevod). Program pripraví digitálne údaje a zvuková karta ich prevedie na analógový elektrický signál. Reproduktory potom podľa intenzity elektrického signálu vytvárajú tlakové vlny, ktoré počuje ľudské ucho.
WAV súbory bývajú veľmi dlhé a sú vhodné pre rôzne hluky, signály či ľudský hlas. Na zápis hudby niekedy postačí aj formát MIDI (Music Instrumental Digit Interface). MIDI súbor obsahuje návod, čiže inštrukcie, ako sa má hudba zahrať pomocou rôznych hudobných nástrojov. Pre ľudský hlas nie sú vhodné. MIDI je jazyk, ktorým sa rozpráva počítač so zvukovými syntetizátormi.
Formát MP3 kompresuje, čiže zhusťuje súbory typu WAV približne na jednu jedenástinu! Robí to tak, že niektoré zložky hudby jednoducho vynechá. Bežné ľudské ucho takúto stratu ani nepostrehne.